ŽIVOT VIERY
Požehnania
Každé požehnanie je darom, ktorý je vyjadrený slovom a jeho tajomstvom. Požehnanie, doslova dobrorečenie, je súčasne a rovnako slovo i dar, reč a dobro.
Dobro, ktoré požehnanie prináša, nie je presne určený predmet, nejaký vymedzený dar, nepochádza z činnosti človeka, ale z konania Boha. Človek si nemôže od Boha nárokovať „veľkosť a silu“ požehnania.
Boh ho dáva ako svoj dar a tak, ako on sám chce. Prostredníkom nášho požehnania je sám Kristus, pretože najväčším dobrom preukázaným ľudstvu je adoptívne synovstvo získané Kristovým človečenstvom a vykúpenie jeho smrťou.
Služby vo farnosti
Niektoré služby určené pre náležité slávenie bohoslužby a pre pomoc Božiemu ľudu ustanovila Cirkev už v najstarších dobách. Tieto služby, ktoré sa zverovali veriacim, aby ich vykonávali pri liturgii a v charitatívnej činnosti. Tieto úlohy sa spravidla udeľovali osobitným obradom.
Veriaci tak získal Božie požehnanie a bol zaradený do vyčlenenej skupiny, čiže mal osobitné postavenie, aby mohol vykonávať nejaký úrad. Niektoré z týchto úradov sa postupne stali službami, ktoré predchádzali prijatiu sviatostného svätenia.
Pobožnosti vo farnosti
Pod pobožnosťami chápeme rozličné vonkajšie prejavy zbožnosti (napr. v textoch modlitieb a piesní, alebo iné). Tieto oživené vnútorným postojom viery prejavujú zvláštny dôraz vzťahu veriaceho k božským osobám, alebo k Panne Márii v jej privilégiách milosti a v tituloch, ktoré ich vyjadrujú. Prípadne k svätým, pre ich pripodobnenie sa Kristovi, alebo pre úlohu, ktorú zohrali v Cirkvi.
Rozličné kultové prejavy súkromného alebo komunitného charakteru označujeme výrazom „ľudová zbožnosť“. Prejavy ľudovej zbožnosti sa nesmú nahrádzať a ani sa miešať s liturgickými sláveniami Eucharistie.
Farské púte
Typickým a rozšíreným prejavom ľudovej zbožnosti ako všeobecnej náboženskej skúsenosti je putovanie. Púte sú úzko späté so svätyňami a tvoria neodmysliteľnú zložku ich života.
Svätyňa je miestom, kde sa majú veriacim hojnejšie poskytovať prostriedky spásy horlivým hlásaním Božieho slova, vhodným rozvíjaním liturgického života, najmä slávením Eucharistie a vysluhovaním sviatosti zmierenia, ako aj pestovaním schválených foriem ľudovej zbožnosti.
