Kostol sv. Stanislava

KOSTOL SV. STANISLAVA
V OPATOVEJ NAD VÁHOM


Farský kostol

Základy tohto kostola postavili na náklady Spoločnosti Ježišovej z kolégia v Trenčíne. Pod jeho správu patrila v tom čase aj obec Opatová. V ktorom roku sa začala stavba kostola stavať – o tom nejestvuje žiaden dokument.

Pravdepodobným začiatkom stavby môže byť rok 1689. Podľa starej kazuly, ktorú tomuto kostolu daroval kardinál Leopold Kolonič.

Podľa nápisu v podobe chronostikonu na oblúku svätyne sa možno domnievať, že bol dokončený v roku 1695. Pôvodný nápis: Bol postavený, zasvätený a venovaný k úcte svätého Stanislava, biskupa, obdivuhodného ochrancu cirkevného práva.

1. júna 1701 bol kostol konsekrovaný spolu s hlavným oltárom svätého Stanislava, biskupa a mučeníka.

Okolo kostola je situovaný cintorín. Pôvodné pohrebisko rozširujú v roku 1807. Požehnanie citorína prebieha na slávnosť svätého Stanislava. Slávnostnú svätú omšu slávil Karol Kerekeš, dekan a farár v Trenčianskej Teplej. K ďalšiemu rozšíreniu cintorína prichádza v roku 1810. Vtedy ho požehnáva dôstojný pán Jozef Babilovič, farár v Beckove a čestný nitriansky kanonik – dekan.

Celá stavba, tak múry ako aj klenba chrámu, je postavená z trváceho materiálu. Strecha bola pôvodne šindľová, opravy sa dočkala v roku 1816. Veža je vymurovaná a ukončená ihlanovitou strechou. Na jej vrcholci je pokyrtá medeným plechom s dvojitým krížom, ktorý je ozdobený lúčmi. Na nich sa nachádzajú písmená IHS ako znak Spoločnosti Ježišovej.

Interiér kostola

Chrám je zakončený klenbou. V lodi bol pôvodne vydláždený štvorcovým kameňom. Vo svätyni sú štyri okná a taký istý počet je aj v lodi. Nový chór bol vymurovaný v roku 1807. Podopierajú ho dva murované stĺpy. Stojí na mieste pôvodne dreveného chóru.

Chrámový organ

Pôvodný organ s paitimi registrami bol prenesneý v roku 1789 z kostola na Skalke. Neskôr bol opravený majstrom Rajscom.

Viac o organe vo farskom kostole


V kostole sa pôvodne nachádzala aj murovaná kazateľnica, omaľovaná modrou a červenou farbou na spôsob mramoru. Na nej boli namaľovaní štyria evanjelisti s obrazom Spasiteľa uprostred. Navrchu sa nachádzal drevený baldachýn s Mojžišom a Duchom Svätým. Kazateľnica sa nachádzala na evanjeliovej strane smerom k lodi, avšak do súčasnosti sa nedochovala.

Oproti kazateľnici na epištolovej strane je krstiteľnica (tá sa zachovala dodnes), ktorá je umiestnená v múre. Zvonku je pekne omaľovaná. V nej sa uschováva posvätný olej katechumenov a krizma. Ma dvierkach krstiteľnice je namaľovaný svätý Ján Krstiteľ ako krstí Krista.

Kostol mal tri oltáre

Všetky boli donesné zo Skalky. Prvý oltár sa nachádzal uprostred svätyne. V strede bol umiestený krásne namaľovaný obraz svätého Stanislava, biskupa a mučeníka, ktorý je patrónom tohto kostola. Vyobrazoval Petra ktorý vstal z mŕtvych a zúčastňuje sa súdu kráľa Boleslava. Tento obraz sa nedochoval.

V lodi sa nachádzal druhý oltár – oltár svätej Doroty, panny a mučenice. Uprostred neho bol obraz tejto svätice.

Tretí oltár bol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému.

Na stenách kostola sa nachádzali aj mnohé závesné obrazy. Vo svätyni na pravej strane obraz svätého Juraja, naľavo obraz svätého Ignáca z Loyoly. Tieto sa pri slávnosti Božieho Tela používali ako oltáriky.

Loď kostola

Loď bola od svätyne oddelená drevenými maľovanými mriežkami a jedným menším schodíkom. Na pravej strane sa nachádzal obraz svätého Štefana, prvého kráľa Uhorska. Na ľavej strane oproti bol obraz svätého Ignáca.

Pod chórom na pravej strane dverí bol obraz svätej Anny a na ľavej strane dverí je obraz s výjavom písmen IHS, ktoré sú vo vnútri namaľovaných lúčov.

Uprostred chóru bol väčší obraz Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie. Pri ňom je z jendej strany svätý Andrej – Svorad a z druhej strany je svätý Beňadik, jeho žiak.

Nad krstiteteľnicou je presklenený obraz Blahoslavenej Panny Márie s Ježišom.

Na pravej strane kostola bol pôvodne murovaný Boží hrob s namaľovaným mŕtvym a pochovaným Ježišom.

V kostole sa nachádzalo celkovo 14 lavíc z tvrdého dubového dreva.

Sakristia je za hlavným oltárom. Pôvodne vydláždená kameňom a má dve okná, ktoré sú zamrežované.

Sv. Stanislav,
biskup, mučeník

Sv. Stanislav

Stanislav pochádza zo šľachtickej rodiny žijúcej v Szczepanówe pri Krakove. Študuje v Gniezne, tam je vysvätený za kňaza. Biskup Krakova, Lampert Zula, mu zveruje úrad kanonika a poverí ho kázaním.

Stanislav sa vďaka tomu veľmi rýchlo stáva známym. Mnohí ho vyhľadávajú, aby im poskytol duchovnú radu. Usiluje sa čím viac o rozšírenie viery a náboženstva.

V roku 1072 ho menujú za biskupa Krakova. Znepriateľuje si tým však kráľa Boleslava II. Smelého, keďže odsudzuje jeho krutosť, nespravodlivosť a únos ženy jedného šľachtica. Stanislav ho následne exkomunikuje.

Keď kráľ prichádza na bohoslužby, Stanislav ich prerušuje. Sám Boleslav ho usmrcuje mečom pri slúžení omše. Zomiera 11. apríla 1079.

Stanislav je poľským národným a hlavným krakovským patrónom. Kanonizuje ho pápež Inocent IV. v roku 1253.

Relikvia sv. Stanislava

V roku 1826 zasiela krakovský kanonik Karol Skorkowski pre farský kostol v Opatovej relikviu svätého Stanislava, biskupa.

Relikvia je umiestnená nad bohostánkom. Osobitným spôsobom si ju možno uciť pri príležitosti sviatku svätého Stanislava.

Kedy na bohoslužby ?
Farské oznamy
Virtuálna prehliadka chrámu

Zvony chrámu sv. Stanislava

Vo veži sa nachádza zvonica, kde boli zavesené tri zvony, ktoré boli prenesené z kostola na Skalke spolu s predošlými z niekdajšieho kostola v Hrachovej v opatovskom údolí. Čoskoro nato boli vymené. Najväčší zvon praskol.

Väčší z nich váži tri centy a 65 libier. Je zasvätený Najsvätejšej Trojici a svätému Ignácovi. Bol uliaty v roku 1746 v Banskej Bystrici. Druhý zvon váži dva centy a 20 libier a je zasvätený k úcte svätých Donáta a Mikuláša. Tretí zvon váži jeden cent a 30 libier a je zasvätený k úcte svätých Andreja-Svorada a Benedikta.

Cez prvú svetovú vojnu dva zvony berú z kostolnej veže ako materiál na výrobu kanónov. Aktuálne sú vo veži farského kostola opäť tri zvony a oceľopvý hodinový zvon.

Zvon sv. Mikuláš, sv. František Xaverský a sv. Donát
Má hmotnosť 145 kg, priemer: 623 mm, výšku 600 mm, hrúbku venca: 50 mm
Pôvod: František Zechenter, Banská Bystrica, r. 1747

Zvon sv. Stanislav a sv. Kríž
Váži 240 kg, priemer: 735 mm, výška: 660 mm, hrúbka venca: 55 mm
Pôvod: Rudolf Manoušek a spol., Brno, r. 1922

Malý zvon „umieračik“
Hmotnosť: 40 kg, priemer: 403 mm, výška: 385 mm,, hrúbka venca: 28 mm
Pôvod: Závody umělecké kovovýroby, Česká u Brna, r. 1952, Vyrobili ho zo staršieho zvona, pochádzajúceho z roku 1924

Oceľový hodinový zvon (cimbal)
Hmotnosť: 88 kg, priemer: 585 mm, hrúbka steny: 20 mm
Pôvod: nesignovaný, nedatovaný (Vítkovické železiarne)