POBOŽNOSTI
Pod pobožnosťami chápeme rozličné vonkajšie prejavy zbožnosti (napr. v textoch modlitieb a piesní, alebo iné). Tieto oživené vnútorným postojom viery prejavujú zvláštny dôraz vzťahu veriaceho k božským osobám, alebo k Panne Márii v jej privilégiách milosti a v tituloch, ktoré ich vyjadrujú. Prípadne k svätým, pre ich pripodobnenie sa Kristovi, alebo pre úlohu, ktorú zohrali v Cirkvi.
Prejavy ľudovej zbožnosti sa nesmú nahrádzať a ani sa miešať s liturgickými sláveniami Eucharistie. Ľudová nábožnosť nenadväzuje nutne na kresťanské zjavenie, ale v mnohých regiónoch dáva priestor určitému druhu „ľudového katolicizmu“. Znamenitosť liturgie vzhľadom na každú inú možnú a legitímnu formu kresťanskej modlitby musí nájsť súhlas vo svedomí veriacich: kým sviatostné úkony sú potrebné pre život v Kristovi, formy ľudovej zbožnosti patria len do okruhu dobrovoľnosti.
Liturgický rok a ľudová zbožnosť
V liturgickom roku slávenie veľkonočného tajomstva tvorí privilegovaný moment kresťanského kultu v jeho každodennom, týždennom a ročnom vývoji. Z toho vyplýva, že vo vzťahu medzi liturgiou a ľudovou zbožnosťou sa má pokladať za pevný bod priorita slávení liturgického roka nad každým iným prejavom a úkonom zbožnosti.
Ľudová zbožnosť v adventnom a vianočnom období
V adventom období očakávania, obrátenia a nádeje patria medzi prejavy ľudovej zbožnosti: Adventný veniec, Zimné kántrové dni, Vianočná novéna – Kto dá prístrešie Svätej rodine? Vo vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána, jeho skromného narodenia v Betleheme. Ako je známe, okrem stavania betlehemských jasieľ v kostoloch, počnúc od 13. storočia sa rozšíril zvyk, ovplyvnený bezpochyby jasličkami pripravenými sv. Františkom z Assisi v roku 1223 v Grecciu, stavať malé betlehemy aj v domácich príbytkoch. Ľudovú zbožnosť vo vianočnom čase predstavujú: Betlehemy (aj „živé“),Vianočná (štedrovečerná) večera, Jasličkové pobožnosti, Koledovanie, Koncoročná pobožnosť, Trojkráľové požehnanie príbytkov.
Ľudová zbožnosť v období pôstu a Veľkej noci
Pôst je obdobie, ktoré predchádza a pripravuje na slávenie Veľkej noci. Je časom počúvania Božieho slova a obrátenia, zmierenia s Bohom a s bratmi, časom modlitby, pôstu a almužny. Začiatok štyridsaťdňového obdobia pokánia sa predstavuje jednoduchým symbolom „popolca“, ktorým sa vyznačuje Popolcová streda. Medzi pobožnosťami, ktorými si veriaci uctievajú Pánovo utrpenie, máloktoré sú také obľúbené ako Krížová cesta. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvo spásy, zavŕšené Kristom v posledných dňoch jeho života. V tomto období je ľudová zbožnosť viditeľná v úkonoch ako: Návšteva miesta uloženia Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok, Predstavenie Kristovho utrpenia – pašiové hry, Lamentácie – Náreky proroka Jeremiáša, Návšteva „Božieho hrobu“. V spojitosti s veľkonočnou oktávou sa rozšírila Pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu, ktorá sa rozvinula aj do každodennej osobitnej modlitby Korunka k Božiemu milosrdenstvu. Pred slávnosťou Turíc – Zoslania Ducha Svätého je zaužívaná Novéna k Duchu Svätému.
Ľudová zbožnosť v cezročnom období
V cezročnom období má po Nedeli Zoslania Ducha Svätého osobitné miesto Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Typickými prvkami ľudovej zbožnosti počas slávnosti je výzdoba ulíc, kvety a oltáre, kde má byť pri zastaveniach procesie umiestnená Najsvätejšia sviatosť. Zvlášť rozšíreným prejavom eucharistického kultu je Adorácia Najsvätejšej sviatosti.
Adorácia Najsvätejšej Sviatosti v našej farnosti
- Prvý štvrtok v mesiaci – po večernej sv. omši vo farskom kostole
- Prvý piatok v mesiaci – po večernej sv. omši
- Prvá nedeľa v mesiaci – po večernej sv. omši vo farskom kostole
- Výročná celodenná poklona – celodenná adorácia Najsvätejšej Sviatosti „hodinková nedeľa“
Jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších prejavov cirkevnej zbožnosti sa stala úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Foriem úcty k Spasiteľovmu Srdcu je viacero: osobné zasvätenie, zasvätenie rodiny, Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, Pobožnosť deviatich prvých piatkov mesiaca, ktorá má svoj pôvod vo veľkom prisľúbení, ktoré dal Pán Ježiš sv. Margite Márii Alacoque.
Uctievanie Nebeskej Matky
Medzi dňami venovanými Preblahoslavenej Panne Márii vystupuje do popredia sobota, ktorá dosiahla stupeň liturgickej spomienky Panny Márie. Prvú sobotu mesiaca býva v našom farskom kostole pred rannou sv. omšou Fatimská pobožnosť.
Jednou z najvynikajúcejších modlitieb k Pánovej Matke je Ruženec. Modlitba posvätného ruženca je v podstate kontemplatívna, ktorá si vyžaduje pokojný rytmus a akoby predlžované zamýšľanie sa podporujúce toho, kto sa modlí, v rozjímaní o tajomstvách Pánovho života. V našej farnosti sa modlíme posvätný ruženec (päť desiatkov) každý deň pred začiatkom svätej omše.
Uctievanie svätých a blahoslavených
Kult svätých, predovšetkým mučeníkov, je veľmi dávnou cirkevnou skutočnosťou. Cirkevná náuka a jej liturgia predkladajú svätých a blahoslavených, ktorí už jasne kontemplujú trojjediného Boha, za príklad Božiemu ľudu. Svätí sú historickí svedkovia všeobecného povolania k svätosti, významní Pánovi učeníci, vzory evanjeliového života, obyvatelia neba, orodovníci a priatelia ešte putujúcich na zemi, patróni miestnych cirkví.
Vo farskom kostole v Opatovej sa nachádza relikvia sv. Stanislava, ktorú v roku 1826 zasiela krakovský kanonik Karol Skorkowski pre farský kostol v Opatovej. Relikvia je umiestnená nad bohostánkom. Osobitným spôsobom si ju možno uciť pri príležitosti sviatku svätého Stanislava.
